Koreň je väčšinou podzemná časť rastliny. Funkcie koreňa:

• mechanická - upevňuje rastlinu v pôde
• vyživovacia - prijíma z pôdy vodu s rozpustenými látkami
• zásobná - niektoré rastliny ukladajú do koreňa zásobné látky (mrkva, cukrová repa)
• rozmnožovacia - niektoré rastliny sa dokážu rozmnožovať odrezkami koreňa

1. Alorízia - pravá koreňová sústava (kolovitý koreň) - je vytvorený hlavný koreň, z ktorého vyrastajú bočné korene (obr. 1)
2. Homorízia - nepravá sústava (zväzkovité korene) - hlavný koreň sa prestáva vyvíjať a stáva sa súčasťou zväzku (obr. 2)

Primárna stavba koreňa

Primárna stavba koreňa je tvorená pletivami, ktoré vznikajú delením z primárnych pletív:

• Pokožka (rhizoderma) - je bez kutikuly vyrastajú z nej koreňové vlásky
• Primárna kôra - tvoria ju parenchymatické bunky, je obvykle mohutnejšia ako kôra stonky, može sa skladať z 3 vrstiev (endodermis, mezodermis, ektodermis)
• Pericykel - tvorí vrchnú vrstvu stredného valca, tenkostenný parenchým z buniek, ktoré majú delivú schopnosť (latentný meristém), delením vytvára bočné korene, u druhotne hrubnúcich sa tu zakladá felogén, bunkami pericykla je tvorená aj časť kambia
• Stredný valec -Zložený s parenchymatických buniek (stržeň), medzi ktorými sa nachádzajú cievne zväzky

Na koncoch rastových vrcholov koreňa sa nachádza vrstva buniek - koreňová čiapočka, ktoré chráni rastový vrchol pred poškodením. V bunkách koreňovej čiapočky sa nachádzajú škrobové zrná - "presýpací škrob", ktoré zabezpečujú rast koreňa v smere zemskej príťažlivosti (pozitívne geotropicky)

Sekundárna stavba koreňa

Je výsledkom činnosti druhotných (sekundárnych) pletív kambia a felogénu.
Kambium sa nachádza medzi lykovou a drevnou časťou cievnych zväzkov a jeho delením vzniká druhotné drevo a druhotné lyko.
Felogén sa nachádza pod primárnou kôrou a jeho činnosťou vznikajú bunky korku. Činnosťou druhotnych meristémov sa podobne ako pri stonke aj pri koreni niektorých rastlín zabezpečuje druhotné hrubnutie.

Metamorfózy koreňa

V priebehu vývoja prisôsobili rastliny svoje korene tak, aby tvarom a funkciou čo najlepšie vyhovovali podmienkam ktoré rastliny potrebujú. Takto prispôsobené korene sa označujú ako metamorfózy koreňa. Medzi najčastejšie metamorfózy koreňa patria:

• Zásobné korene - rastliny ukladajú zásobné látky napr. mrkva, cukrová repa
• Barlovité korene - upevňovanie rastlín v pôde napr. močiarne rastliny
• Vzdušné korene epifytov žijúcich v korunách
  
• Koreňové hľuzy
• Symbiotické korene bôbovitých rastlín
• Cudzopasné korene (haustóriá) - napr. Imelo biele