viete že...

Plazy sa často vyhrievajú na slnku. Robia to preto, aby vďaka slnečnému teplu zvýšili teplotu tela. Keď sa ochladí, spomalí sa im metabolizmus až tak, že môžu upadnúť do zimného spánku.
Home Rastliny Fyziológia rastlín Opelenie a oplodnenie
Opelenie a oplodnenie PDF Vytlačiť
Fyziológia rastlín

Opelenie (pollinatio) je prenesenie peľu z tyčinky na bliznu piestika.

Ak je peľ prenesený z tyčinky na piestik toho istého kvetu jedná sa o samoopelenie (autogamia). Ak je peľ prenesený na cudzí kvet je to cudzoopelenie (allogamia).

 


Špecifickým prípadom samoopelenia je Kryptogamia (skrytoopelivosť), pri ktorej dochádza k opeleniu ešte v púčiku, teda ešte pred tým ako kvet rozkvitne.

Peľ môže byť prenesený pomocou vetra - vetroopelivé rastliny, prostredníctvom živočíchov najčastejšie hmyzu (včely), ale aj vtákov (kolibríky) alebo malých cicavcov. U niektorých rastlín môže peľ preniesť voda.

 

Dozrievanie peľového zrna  (vznik samčieho gametofytu)

Peľové zrná vznikajú v peľnici po redukčnom delení. Vzniknuté bunky majú haploidné jadro, ktoré sa mitoticky rozdelí a vzniknú dve haploidné jadrá: vegetatívne (vyživovacie) a generatívne (rozmnožovacie). Neskôr sa generatívne jadro ešte raz rozdelí a vznikajú dve tzv. spermatické jadrá.

Práve tieto spermatické jadrá sa zúčastnia oplodnenia ako samčie pohlavné bunky (gaméty)

 

 

Dozrievanie vajíčka (vznik samičieho gametofytu)

Vajíčka vznikajú u semenných rastlín na plodolistoch, ktoré sa u nahosemenných a krytosemenných rastlinách odlišujú.

Plodolisty (megasporofyly) nahosemenných rastlín sú tvorené vretenom a šupinami, na ktorých sú uložené nekryté vajíčka. Plodolisty krytosemenných rastlín zrastajú a tvoria piestik (gynaeceum).

Na každom plodoliste sa nachádza zárodočné pletivo (placenta) kde sa vytvárajú vajíčka (obr. a).
Vajíčko u rastlín je mnohobunkový útvar, ktorý pokrývajú obaly - integumenty ( a-2). V obaloch je otvor  -mikropyla, peľový vchod (a-1), ktorý umožňuje samčím gamétam preniknúť do vajíčka a oplodniť vajcovú bunku. Vo vnútri vajíčka sa nachádza pletivo nucelus (a-3), ktorého jedna bunka - materská bunka (b)  sa zväčšuje a redukčne sa delí. Vytvorené haploidné bunky tvoria samičiu megaspóru - nezrelý zárodočný miešok (c). U väčšiny rastlín tri z týchto buniek zanikajú a zostane len jedna bunka, ktorá sa ďalej vyvíja (d).
U niektorých rastlín môžu zostať dve alebo výnimočne všetky štyri haploidné bunky (bispórický resp. tetraspórický zárodočný miešok)

 

 

Zostávajúca bunka - spóra (e) sa vyvíja odlišne u nahosemných a krytosemenných rastlín.

 

 Vývin zárodočného mieška u nahosemenných rastlín

U nahosemenných rastlín sa jadro zostávajúcej spóry mnohonásobne mitoticky delí a vzniká veľký počet haploidných jadier. Po vytvorení bunkových priehradok vzniká zásobné pletivo - primárny endosperm. V ňom sa postupne diferencuje jeden alebo viac zárodočníkov (archegónium) s vajcovou bunkou (oosféra). Tento útvar je zrelý zárodočný miešok u nahosemenných rastlín.
Archegónium je samičí pohlavný orgán rastlín, oosféra je samičia gaméta.

 

 

 

Vývin zárodočného mieška u krytosemenných rastlín

U krytosemenných rastlín sa zostávajúca spóra (A) mitoticky delí 3-krát, vytvorí sa bunka s ôsmimi haploidnými jadrami. Tieto sa usporiadajú nasledovne:

  • Tri sa sústredia na mikropylárnom konci, z nich jedno sa mení na vajcovú bunku - oosféru (B-2) a dve sú podporné bunky - synergidy (B-1)
  • Tri sa sústredia na opačnom póle bunky, sú to protistojné bunky - antipódy (B-4)
  • Dve zvyšné jadrá sa v strede spoja a vytvoria diploidné centrálne jadro zárodočného mieška
 

Tento útvar sa označuje ako zrelý zárodočný miešok krytosemenných rastlín. Zrelý zárodočný miešok semenných rastlín je po opelení pripravený na oplodnenie.

Oplodnenie

Ak sa dostane zrelé peľové zrno na bliznu piestika, vlhká blizna spôsobí, že začne peľové zrno klíčiť. Vytvára sa peľové vrecúško, ktoré prerastá cez čnelku až do semenníka. Do peľového vrecúška sa presúvajú vegetatívne jadro a obe už vytvorené spermatické jadrá.

 

 Peľové vrecúško prerastá až k obalom vajíčka, praská a spermatické jadrá sa dostávajú cez mikropylárny otvor dovnútra do vajíčka.
  1. U nahosemenných rastlín splynie spermatické jadro s vajcovou bunkou a vytvorí sa zygóta. Zásobné pletivo (endosperm) je haploidné a je vytvorené pred oplodnením
  2. U krytosemenných rastlín splynie jedno spermatické jadro s vajcovou bunkou - vzniká zygóta. Druhé spermatické jadro sa spojí s centrálnym jadrom zárodočného mieška a postupne sa z neho delením vytvorí triploidný (3n) endosperm.

 Splynutím samčej a samičej gaméty nastalo oplodnenie. Po oplodnení:

  • sa z oplodnenej vajcovej bunky (oosféry) vytvára zygóta, z ktorej vzniká zárodok novej rastliny
  • sa z obalov vajíčka vytvára obal semena - osemenie
  • sa vajíčko mení na semeno
  • sa piestik postupne mení na plod

 

 

 

Prehlásenie

Biokútik je nekomerčná stránka a bola vytvorená ako pomôcka pre výchovno-vzdelávací proces.
Obsah stránky je majetkom autora (autorov), ale bol vytvorený aj z verejne dostupných zdrojov a preto sú všetky materiály voľne použiteľné a šíriteľné aj bez jeho súhlasu.