Bunka obsahuje 60-90% vody, 10-40% tvorí sušina. Väčšinu sušiny tvoria organické látky (cukry, tuky, bielkoviny, nukleové kyseliny) a anorganické látky. Chemické zloženie záleží od druhu buniek a od ich veku.

 

Voda

Je súčasťou vnútorného prostredia bunky, pôsobí v bunke ako rozpúšťadlo čím umožňuje transport látok v bunke, transport látok medzi bunkami, uľahčuje priebeh chemických reakcií v bunke, napomáha štiepeniu mnohých látok na ióny, cez bunkový povrch ľahšie prenikajú látky rozpustené vo vode, pomáha udržiavať tepelný režim v bunke (vyrovnáva náhle výkyvy teplôt). Množstvo vody v bunke je závislé od typu bunky napr. bunky dužinatého, suchého plodu, od veku bunky (štádia vývinu) keď mladšie bunky majú viac vody ako staré bunky. 

 

Anorganické látky

sú súčasťou enzýmov, zdrojom voľných iónov (Mg+ chlorofyl; Fe+ Hemoglobín). K základným tzv. biogénnym prvkom patria C, H, O, N, S, P, Na, K, Ca, Mg. Ich potreba sa vyjadruje v niekoľkých desiatkach %.
Okrem nich sa v bunke vyskytujú aj tzv. stopové prvky (mikroelementy) napr. B, Zn, Co, Mn, Fe, Cu, Mo, ktorých potreba je 0,1% a menej.

Nedostatok stopových prvkov v živých organizmoch vyvoláva inhibíciu fyziologických procesov v bunkách.

 

Organické látky - Medzi organické látky nachádzajúce sa v bunkách patria biekoviny, tuky, cukry a nukleové kyseliny. Základom organických látok je uhlík, ďalej kyslík, dusík, vodík.

 

Bielkoviny (proteíny) 

Sú najvýznamnejšie a najcharakteristickejšie organické zlúčeniny živej hmoty. Tvoria približne 45 - 50% cytoplazmatickej hmoty a to buď ako štrukturálne alebo ako katalyticky aktívne enzýmy. Významná je aj úloha bielkovín pri prenose informácií (imunoglobulíny, hormóny). Okrem toho, že sú súčasťou základnej cytoplazmy sú aj integrálnou zložkou všetkých bunkových štruktúr. V spojení s inými zlúčeninami (lipidy) sa zúčastňujú na výstavbe bunkových membrán, v spojení s nukleovými kyselinami sú súčasťou genetického aparátu buniek (chromozómy).

Bielkoviny sú makromolekulové zlúčeniny, ktorých základnými stavebnými jednotkami sú aminokyseliny (AK), ktoré sa spájajú do väčších celkov - peptidových reťazcov. Charakter bielkoviny závisí predovšetkým od druhu, počtu a poradia aminokyselín, ktoré tvoria peptidový reťazec.

Podľa tvaru molekúl rozlišujeme bielkoviny na fibrilárne (vláknité) a globulárne (korpuskulárne). Fibrilárne bielkoviny plnia predovšetkým mechanickú funkciu, patrí sem napr. kolagén, keratín, aktín, myozín, fibrinogén. Sú teda súčasťou svalových vlákien, bičíkov, bŕv a pod. Globulárne bielkoviny sú často priestorovo usporiadané, patria sem napr. albumíny, hemocyanín, pepsín, trypsín a pod.

Na základe zloženia a fyzikálno-chemických vlastností boli bielkoviny rozdelené do dvoch základných skupín:

  • jednoduché bielkoviny (proteíny) - natívne bielkoviny tvorené len z aminokyselín. Z hľadiska rozpustnosti sa rozdeľujú na šesť základných skupín: albumíny, globulíny, gluteíny, prolamíny, históny a protamíny). 
  • Zložené bielkoviny (proteidy) - tvorí ich bielkovinová a nebielkovinová zložka podľa ktorej boli pomenované jednotlivé typy:
    • Nukleoproteidy - bázické bielkoviny sú viazané s molekulou nukleových kyselín
    • Glykoproteidy - nebielkovinovú zložku tvoria sacharidy (napr. manóza, galaktóza). Vyskytujú sa najmä u živočíchov kde tvoria ochranné vrstvy povrchov tela, sú súčasťou základnej hmoty chrupiek atď.
    • Lipoproteidy - nebielkovinnú zložku tvoria lipidy, najmä fosfolipidy. Sú základnými zložkami všetkých biologických membrán
    • Chromoproteidy - sú zložené z bielkovín a prostetickej skupiny, ktorú tvorí nejaké farbivo napr. karotenoidy, chlorofyly, flavóny, hemoglobín apod.
    • Metaloproteidy - sú zložené z bielkovín a prostetickej skupiny, ktorá obsahuje kov. Sem patria mnohé dýchacie a iné enzýmy dôležité z hľadiska metabolizmu bunky

 

 

Cukry (sacharidy)

Sacharidy sú organické zlúčeniny, ktoré sú pre všetky bunky veľmi dôležité. Slúžia ako zdroj energie pre metabolické procesy v bunke, sú súčasťou bunkovej steny rastlín a zúčastňujú sa na tvorbe medzibunkovej hmoty živočíšnych buniek. Sú dôležitými zložkami nukleových kyselín, zúčastňujú sa na osmotických procesoch v bunke, v spojení s bielkovinami môžu byť súčasťou membránových receptorov. Aminocukor glukozamín je základom chitínu, ktorý spevňje steny buniek húb alebo hmyzu. Mimoriadny význam má glukóza, z ktorej sa pri dýchaní uvoľnuje energia.

Sacharidy rozdeľujeme na:

  • Monosacharidy - význam v energetickom metabolizme bunky. Látky vznikajúce pri fotosyntéze (glukóza,fruktóza) sa postupne ukladajú v zásobných orgánoch rastlín.
  • Polysacharidy - Majú schopnosť utvárať energetické rezervy (škrob, glykogén) a hrajú úlohu pri látkovej výmene bunky. Hlavnou zložkou škrobu a glykogénu sú molekuly glukózy.
    Ďalší polysacharid celulóza je hlavnou zložkou bunkových stien rastlinných buniek a niektorých baktérií. Pri živočíšnych bunkách a bunkách húb sa vyskytuje chitín. Súčasť živočíšnych tkanív (puzdrá kĺbov -synoviálna tekutina) je kyselina hyalurónová ako súčasť tmelovej substrancie - spája bunky epitelu.
    Mukopeptidy sú súčasťou a základnou zložkou bakteriálnych bunkových stien.

Tuky (Lipidy)

Lipidy majú významnú úlohu v štruktúre a fyziológii bunky. Spolu s bielkovinami sú základnými zložkami biologických membrán. Ako energeticky bohaté látky sú zdrojom energie, ukladajú sa do zásoby – podkožný tuk, semená, sú zložkou biomembrán (fosfolipidy), niekedy slúžia ako rozpúšťadlo (vitamíny), sú súčasťou niektorých hormónov.

Lipidy rozdeľujeme na:

  • jednoduché lipidy - sú estery mastných kyselín a alkoholu. Patria sem tuky a oleje. U rastlín majú význam vosky, ktoré tvoria ochranný povlak na niektorých orgánoch (stonka, listy)
  • Steroidy - majú význam u živočíchov, kde tvoria podstatnú zložku mnohých hormónov
  • Zložené lipidy - sa delia na niekoľko skupín, z ktorých najvýznamnejšiu úlohu v bunkách majú fosfolipidy. Fosfolipidy majú význam pri tvorbe bunkových štruktúr najmä preto, že obsahujú hydrofilné a hydrofóbne skupiny.
  • Karotenoidy - sú vo vode nerozpustné pigmenty

 

Nukleové kyseliny

Sú základnými zložkami živej hmoty, bez ktorých neexistuje žiadny živý organizmus. Nukleové kyseliny zodpovedajú za prenos genetickej informácie, pohlavnými bunkami sú prenášané z rodičov na potomkov. Sú to makrokolekulové polyméry, zložené zo základných stavebných jednotiek - nukleotidov. Jednotlivé nukleotidy sú pospájané do dlhých polynukleotidových reťazcov.  Zastúpenie nukleotidov a ich poradie v reťazci sa označuje ako primárna štruktúra.

Nukleotid je zložený z troch zložiek:

  1. Kyselina fosforečná
  2. Dusíkatá báza - môžu byť purínové - adenín, gvanín alebo pirimidínové - cytozín, tymín, uracyl
  3. cukornatá zložka - tvoria ju pentózy ribóza (RNA) a deoxiribóza (DNA)

Rozlišujeme dva druhy nukleových kyselín :

  1. RNA – Ribonukleová kyselina, jednovláknová, cukor- ribóza, 3 typy RNA
  2. DNA – Deoxiribonukleová, dvojvláknová, dvojitá závitnica, cukor – deoxiribóza

Viac o nukleových kyselinách nájdete v sekcii Genetika Základy genetiky Molekulové základy dedičnosti

ms_04.jpg

Biokútik

je nekomerčná stránka a bola vytvorená ako pomôcka pre výchovno-vzdelávací proces.
Obsah stránky je majetkom autora (autorov), ale bol vytvorený aj z verejne dostupných zdrojov a preto sú všetky materiály voľne použiteľné a šíriteľné aj bez jeho súhlasu. 

Biokútik, created by ta3k

Copyright © 2014. Všetky práva vyhradené.