Johann Gregor Mendel (1822-1884) bol moravský evanjelický kňaz, ktorý využil kríženie na objasnenie hmotnej povahy génov. Na základe svojich pokusov s rastlinami  v roku 1865 prvýkrát sformuloval zákony dedičnosti známe ako Mendelove zákony. Tieto zákony sa stali základom na ktorom vyrástla genetika ako veda. Mendel svojimi pokusmi skúmal prenos znakov medzi rodičmi a ich potomkami a formuloval 3 zákony, ktoré s určitými obmedzeniami platia dodnes:
  1. Zákon uniformity a reciprocity
    Pri krížení dvoch homozygotnych rodičov sú všetci potomkovia F1 generácie genotypovo aj fenotypovo rovnakí - sú uniformní. Nezáleží pritom, ktorý z rodičov je dominantný a ktorý recesívny - reciprocita.

       
  2. Zákon štiepnych pomerov (o nerovnorodosti druhej generácie)
    Pri vzájomnom krížení dvoch heterozygotnych jedincov vzniká generácia potomkov, ktorí sa genotypovo aj fenotypovo odlišujú.



    Pravdepodobnosť vzniku jednotlivých genotypov je nasledovná:
    Homozygotne dominantný jedinec (AA) - 25% , Heterozygotný jedinec (Aa) - 50%, homozygotne recesívny jedinec (aa) - 25%. Genotypový štiepny pomer je teda 1:2:1.

    Vo fenotype je pri úplnej dominancii väčšia pravdepodobnosť prejavu dominantného znaku proti recesívnemu v pomere 3:1, pretože homozygot dominantný a heterozygot majú rovnaký fenotypový prejav (vždy sa prejaví znak určovaný dominantnou alelou "A"). Toto sa označuje ako fenotypový štiepny pomer.
    Pri neúplnej dominancii zodpovedá každému genotypu jeden fenotyp, pretože u homozygota dominantného sa prejaví len znak určovaný dominantnou alelou "A", u heterozygota sa prejavi aj znak určovaný recesívnou alelou "a".  Preto sú genotypový a fenotypový pomer rovnaké (1:2:1).
  3. Zákon voľnej kombinovateľnosti alel
    Pri tvorbe gamét (segregácia alel) prechádzajú jednotlivé alely do gamét náhodne, na príncípe voľnej kombinovateľnosti, nezáleží pritom na dominancii alebo recesivite týchto alel.
    Rôznymi kombináciami jednotlivých alel môžu vzniknúť rôzne genotypy, ktorých počet možno vyjadriť nasledovne:
    počet genotypov = 3n   kde n  je počet sledovaných génov  napr.:
    Ak je počet sledovaných génov 1, počet možných genotypov  je 31 = 3  AA, Aa, aa
    Ak je počet  sledovaných génov 2 je počet genoypov 32 = 9  -  AABB, AABb, AAbb, AaBB, AaBb, Aabb, aaBB, aaBb, aabb

 Tieto zákony však platia len pri prenose kvalitatívnych znakov, ktorých gény  sú uložené na autozómoch. Zákon o voľnej kombinovateľnosti neplatí pri génoch, ktoré sú uložené na jednom chromozóme a tvoria väzbu (viď väzba génov).

ms_09.jpg

Biokútik, created by ta3k

Copyright © 2014. Všetky práva vyhradené.