Na jednom chromozóme sa nachádza niekoľko tisíc génov uložených lineárne za sebou. Gény uložené na jednom chromozóme prechádzajú pri meióze do gaméty ako celok, tvoria väzbovú skupinu.

Pri dihybridnom krížení sledujeme dedičný prenos dvoch génov - dvoch párov alel (A, a, B, b).

Monohybridné kríženie s úplnou dominanciou

Pri monohybridnom krížení sledujeme prenos jedného génu (znaku).

Pri nepohlavnom rozmnožovaní vzniká nový jedinec z telovej bunky t.j. prenáša sa z rodičovského organizmu celý genotyp bez zmeny. Tento jedinec je genotypovo aj fenotypovo zhodný so svojim rodičom - je priamym pokračovateľov rodičovského organizmu (klon).

Johann Gregor Mendel (1822-1884) bol moravský evanjelický kňaz, ktorý využil kríženie na objasnenie hmotnej povahy génov. Na základe svojich pokusov s rastlinami v roku 1865 prvýkrát sformuloval zákony dedičnosti známe ako Mendelove zákony.

Dedičnosť kvalitatívnych znakov

Kvalitatívne znaky podmieňuje zväčša jeden gén – monogénne znaky. Tento gén sa môže vyskytovať v rôznych formách – alelách. V diploidnom organizme je každý gén zastúpený dvoma alelami. Alely sa nachádzajú na zodpovedajúcich lokusoch homologických chromozómov.

Kríženie je spôsob pohlavného rozmnožovania, pri ktorom sa sleduje výskyt foriem určitých znakov u rodičov a ich potomkov. Ak sledujeme prenos jedného znaku hovoríme o monohybridnom krížení (monohybridizmus). Ak sledujeme prenos dvoch a viac znakov hovoríme o di-, trihybridizme atď.